Developing a Sounder Philosophical Foundation for Revolution Studies

Abstrakt

Článok poukazuje na to, že vznik a priebeh revolúcií nie je možné skúmať cez prizmu vedeckých zákonov, a to aj napriek tomu, že existuje celý pododbor politológie s názvom revolučné štúdiá, ktorý sa snaží presne takéto zákony formulovať. Článok poskytuje prehľad doterajších úspechov a neúspechov revolučných štúdií v ich snahe formulovať všeobecné teórie a vedecké zákony o revolúciách, ktoré by dokázali vysvetliť a predvídať skutočné, empiricky pozorované prípady revolúcií, pričom sa sústreďuje na teórie z najvýznamnejších smerov revolučných štúdií, Marxizmu a tzv. prvej až štvrtej generácie revolučných štúdií. Prichádza k záveru, že revolučné štúdiá zlyhali v snahe vysvetliť a predvídať revolúcie, čo ho privádza k otázke, či je vôbec možné používať vedecké metódy na výskum komplexných spoločenských javov. Vychádzajúc z prác Friedricha Hayeka, Thomasa Kuhna, a Michaela Strevensa konštatuje, že je málo pravdepodobné, že sa niekedy podarí objaviť zmysluplné vedecké zákony, ktoré by vysvetľovali priebeh revolúcií. Jediná naozaj vedecká činnosť, ktorú je v súvislosti s revolúciami možné realizovať, je zbierať o nich empirické pozorovania. To by však viedlo k vzniku suchých zoznamov empirických pozorovaní, ktoré by neplnili dve základné funkcie, pre ktoré vznikli revolučné štúdiá: uspokojenie zvedavosti o revolúciách a poskytovanie informácií pre praktické rozhodnutia v súvislosti s revolúciami. Na to, aby boli splnené tieto dve funkcie, článok argumentuje, že je do štúdia revolúcií potrebné zakomponovať prvky z umenia rétoriky. Inými slovami, je potrebné, aby revolučné štúdiá produkovali atraktívne, aj keď nie čisto vedecké, texty ktoré dajú čitateľom ilúziu, že zodpovedali ich otázky v súvislosti s revolúciami.

Kľúčové slová: Revolúcie, štúdium revolúcií, filozofia spoločenských vied, rétorika